Keď Patandžali v Jógasútrach zosumarizoval systém ôsmych stupňov jogy, prvé dva z nich venoval Jame a Nijame, až po nich ako tretí stupeň nasleduje Ásana. A aj keď jeho stupne jogy neznamenajú poradie, v ktorom je potrebné jogu praktizujeme, Jama a Nijama stoja za pozornosť už len preto, že sú ich súčasťou.
Čo je joga
Skôr ako sa dostaneme k samotným Jamám a Nijamám, poďme si pripomenúť, čo Patandžali myslí pod pojmom „joga“. Hneď v druhom verši diela Jógasútry ju definuje takto: Joga je utíšenie pohybov mysle. Hneď v ďalšom verši pokračuje: Vtedy sa pozorovateľ usadí vo svojej vlastnej podstate.
Pomôžme si prirovnaním. Predstav si oceán. Na jeho povrchu vidíme meniace sa vlny či vlnky, niekedy malé, inokedy rozbúrené. Vo svojej hĺbke je však kľudný, stabilný, neovplyvnený stavom jeho hladiny. Vlny sú ako naše myšlienky, emócie, reakcie, vzorce správania. Hĺbka je ako samotné bytie, ako náš život sám o sebe, ktorý stále pokračuje bez ohľadu na to, čo sa v ňom práve deje.
Keď pozrieme na hladinu oceánu, vidíme len vlny, ich chaos a hluk. Oceán pod nimi ako keby neexistoval. Keď sa však vlny utíšia a hladina sa dostatočne ustáli, môžeme vidieť aj to, čo je pod ňou: hĺbku, stálosť a pokoj. Patandžali hovorí, že joga je utíšenie vĺn. Nie ich potlačenie alebo odstránenie, ale utíšenie natoľko, aby sme mohli vidieť, že v skutočnosti sme celým oceánom.
Jama a Nijama v joge
Jednotlivé stupne jogy predstavujú rôzne spôsoby, techniky a cesty k utíšeniu pohybov mysle. Jama a Nijama sú prvé dva, ešte pred Ásanami. Ukazujú na oblasti života, v ktorých vznikajú najväčšie vlny. Sú ako orientačné body, ktoré nám pomáhajú reflektovať vlastné konanie a robiť vedomé rozhodnutia. Sú univerzálne platné bez ohľadu na čas a okolnosti.
Jednotlivé Jamy a Nijamy sú uvedené v krátkych veršoch, ktorých význam je skoncentrovaný do niekoľkých sanskritských slov. Ich preklad preto nie je jednoznačný. Každý si v nich môže nájsť vlastnú výzvu či hodnotu v jeho osobnej skúsenosti. Ide o mimoriadne inšpiratívne ako transformačné praktiky s konkrétnymi vnútornými i vonkajšími dôsledkami.
Jama: Etické princípy vo vzťahu k svetu
Jamy sa týkajú skôr nášho správania vo vzťahu k „vonkajšiemu svetu“ – k ľuďom, zvieratám, prostrediu.
1. Nenásilie (Ahimsa)
Ahimsá neznamená len nevykonávať fyzické násilie. Ide aj o nenásilie v myšlienkach, slovách a činoch – vrátane násilia voči sebe samému. Keď sa človek zbavuje agresivity vo svojej mysli, prestáva vytvárať napätie a konflikt aj naokolo. V jeho prítomnosti sa utišujú aj ostatní.
2. Pravdovravnosť (Satja)
Pravda nie je len o hovorení faktov. Je o zosúladení tvojho vnútra s vonkajškom, o jednote myslenia, reči a konania. Keď klameš, vytváraš vnútorný rozdiel – jednu realitu v mysli, inú navonok. Táto disharmónia kalí vodu oceánu. Ten, kto žije v pravde, zisťuje, že jeho slová majú váhu a jeho zámery sa realizujú.
3. Nekradnutie (Astéja)
Nekradnutie ide ďaleko za fyzické odcudzovanie. Ide o nekradnutie času iných ľudí, nepriraďovanie si cudzích myšlienok, nebranie si toho, čo ti nepatrí – vrátane pozornosti či uznania. Paradoxne, keď prestaneš túžiť po tom, čo nie je tvoje, potrebné veci k tebe prirodzene prichádzajú.
4. Zdržanlivosť (Brahmačarja)
Brahmačarja sa často prekladá ako celibát, ale jej podstata je širšia – ide o šetrenie energie a jej vedenie správnym smerom. Keď prestaneš neustále reagovať na každý zmyslový podnet, energia, ktorá by sa inak rozptyľovala, zostáva v tebe a môžeš ju tak použiť na hlbšiu prácu.
5. Nepripútanosť (Aparigraha)
Aparigraha znamená nestíhať veci, nepripútať sa k nim, nežiť v neustálej túžbe „mať viac“. Túžba vytvára vlny – nepokoj, strach zo straty, porovnávanie. Keď prestaneš stíhať a držať, myseľ sa uvoľní natoľko, že sa môžeš pozrieť hlbšie – prečo vlastne existuješ? Čo je podstata tvojho bytia?
Nijama: Osobné disciplíny
Kým Jamy sú skôr o zdržaní sa určitého správania, Nijamy sú o aktívnom pestovaní vnútorných kvalít.
1. Čistota (Šauča)
Šauča má dve roviny – telesnú a mentálnu. Telesná čistota predstavuje starostlivosť o telo a zdravý životný štýl. No mentálna čistota je tiež dôležitá – čistíš myseľ od toxických myšlienok, negatívnych vzorov, zbytočného hluku. Čistá myseľ je jasná myseľ.
2. Spokojnosť (Santóša)
Santóša neznamená pasivitu či rezignáciu. Je to schopnosť byť spokojný s tým, čo je, bez ohľadu na okolnosti – a zároveň konať. Nepokoj a nespokojnosť vytvárajú nekonečné vlny túžby a odmietania. Spokojnosť stabilizuje hladinu oceánu.
3. Disciplína (Tapas)
Tapas je často prekladaný ako askéza, ale v podstate ide o vnútornú disciplínu – schopnosť konať v súlade so zámerom, nie v súlade s impulzom. Je to vnútorný oheň, ktorý v tebe horí, ty ostávaš na ceste aj vtedy, keď je ťažká. Tapas očisťuje – spaľuje to, čo je zbytočné. Zostáva tak len to podstatné.
4. Sebapoznanie (Svádhyája)
Svádhyája má dva aspekty – štúdium svätých textov a skúmanie seba samého. Ide o neustálu zvedavosť – kto som? Prečo konám tak, ako konám? Čo ma poháňa? Toto skúmanie ťa priblíži k tomu najhlbšiemu v tebe, k pravde o tebe samom.
5. Odovzdanie (Íšvara-pranidhaná)
Toto je asi najhlbšia nijama. Keď si urobil všetko, čo si mohol – disciplínu, štúdium, čistotu – nakoniec musíš pustiť kontrolu. Odovzdať sa tomu, čo je väčšie než tvoje malé „ja“. V tomto odovzdaní sa paradoxne nachádza najväčšia sloboda. Vlny sa utišujú nie silou, ale vzdaním sa boja s nimi.
Živé princípy, nie staroveké pravidlá
Každý deň máme nekonečne veľa príležitostí pozornejšie si všímať, o čo vlastne ide: Kde som vytvorila konflikt? V čom som klamal sebe alebo iným? Túžila som po niečom, čo nie je moje? Kde som mohol byť disciplinovanejší? Kde som mohol byť úprimnejší vo vzťahu k druhému alebo vo vzťahu k sebe?
V pozorovaní a uvedomení začína skutočná transformácia. Jama a nijama nie sú o dosiahnutí dokonalosti v týchto oblastiach, sú o hlbšom spoznaní samého seba. Chvíľa, počas ktorej vidíme ako a kedy vznikajú vlny, ich súčasne sama od seba začína meniť.